Paraguaj
Mercosur
Mercosur alebo Spoločný trh juhu (po španielsky Mercado Común del Sur) je regionálna obchodná dohoda (pásmo voľného obchodu) medzi juhoamerickými krajinami Brazília, Bolívia, Argentína, Uruguaj, Venezuela a Paraguaj. Vznikla v roku 1991 Dohodou z Asunciónu. Jej účelom je podporovať slobodný obchod medzi týmito krajinami. Spája vyše 220 miliónov ľudí, ktorí vyprodukujú hrubý domáci produkt vo výške približne bilióna dolárov ročne. Má slúžiť ako protiváha k združeniu podobného charakteru NAFTA, ktoré spája štáty Severnej a Strednej Ameriky.
Paraguaj
Geografia
Nachádza sa v samom srdci Južnej Ameriky, Paraguaj hraničí s Brazíliou na východe, s Argentínou na juhu a západe a Bolíviou na severe. Na východe je historický Paraguaj, ktorý je srdcom dnešného štátu, ktorého centrom je hlavné mesto Asunción s populáciou 4 500 000 obyvateľov. V porovnaní so savanami severnej časti krajiny Gran Chaco, juhovýchod sa prezentuje horským terénom, stromovými savanami, mokraďami s poslednými zbytkami prírodného dažďového pralesa. Jedna z hlavných tranzitných tepien od Atlantiku z Buenos Aires je po rieke Parana.
Klíma
Paraguaj sa nachádza na južnej pologuli na oboch stranách južného tropika. Subtropické podnebie východnej časti krajiny (kde sa naša činnosť nachádza) zaznamenáva vysoké zrážky v úhrne 1500 až 2000 mm (pre porovnanie: Bratislava 620 mm) a veľa hodín slnečného svitu počas celého roka. Väčšina roka je vlhká s teplotami až do 40 °C, iba v zimných mesiacoch júl až august, teplomer môže ojedinele klesnúť pod nulu.
História
V predkoloniálnych časoch patril Paraguaj k osídlenej oblasti domorodých kmeňov „Guarani“. V roku 1524 sa Európania a Guarani stretli po prvýkrát. Vzhľadom k tomu, že Guarani utŕžili straty vo vojne, národ trpel nedostatkom mužov, preto boli cudzinci prijatí priateľsky a sú rodovo zviazaní. To trvá až dodnes. V žiadnej inej krajine v Južnej Amerike nedošlo k zmiešaniu národov a kultúr s podobnou intenzitou. Po rôznorodom politickom vývoji je Paraguaj od roku 1993 demokratickou krajinou.
Les v Paraguaji
Pôvodná vegetácia Paraguaja tvorila viac ako 80 percent dažďových pralesov, ktoré spolu s lesmi Brazílie, Argentíny a Uruguaja tvorili väčšinu všetkých pralesov. Avšak zvyšovaním ťažby bola väčšina týchto jedinečných lesov zničená v 20. storočí a premenená na ornú pôdu.
V súčasnosti má Paraguaj menej než 10 percent prírodnej lesnej plochy a ťažko obnovených lesov. Ťažba sa spomalila, ale ešte sa úplne nezastavila. Každý rok bolo zničených približne 30 000 až 40 000 hektárov lesov. Na základe prijatia nových zákonov sa ťažba zastavuje.
Situácia na trhu a hospodárska súťaž v Paraguaji
Rýchly rast dreva v subtropickom prostredí Paraguaja je približne štvornásobne až päťnásobobne rýchlejší v porovnaní so stredoeurópskymi miernymi zemepisnými šírkami, kde v chladnejších mesiacoch prakticky nedochádza k žiadnemu prírastku dreva. Náklady na mzdy a hospodárenie ostanú dlho výrazne nižšie ako v stredoeurópskom lesníctve. Predaj dreva a biomasy vo forme drevných štiepok prebieha hlavne v okolitom priemysle paraguajského hlavného mesta Asunción. Surové drevo ako biomasa je kvôli novým zákonom v súčasnosti obzvlášť žiadaná.
Biomasa
Spálením biomasy sa vytvára procesné teplo, ktoré si v ekonomickom centre Paraguaja vyžadujú rôzne spracovateľské sektory, napríklad: sušenie obilia a sóje, spracovanie sójových bôbov, výroba alkoholu a cukru, výroba uhlia a plynov, priemyselná výroba Coca-Coly a výrobcovia piva, výrobcovia drevotrieskových dosiek a celulózy. Všetci títo si nevedia budúcnosť bez biomasy predstaviť.
Kvôli potrebám tohto sektoru je možné predpokladať na trhu spoľahlivú situáciu. Celkový dopyt okolitých spoločností po biomase je v súčasnosti okolo 30 000 ton mesačne.
Dodávky sa musia vykonávať nepretržite a na konštantnej úrovni kvality (veľkosť drevných triesok, obsah vlhkosti…). Zabezpečenie tohto je jednou z úloh našej skupiny v Paraguaji.
Podľa najnovšej štúdie o spotrebe dreva v Paraguaji prekračuje reálna spotreba objem legálne vyťaženého dreva. Rozdiel sa v súčasnosti vykrýva nelegálnou ťažbou zostávajúcich 700 000 hektárov lesov a džungle. Avšak najväčší spotrebitelia už nie sú ochotní kvôli sankciám kupovať nelegálne vyťažené drevo. Potreby týchto spoločností sú v súčasnosti pokryté niekoľkými lesnými plantážami a importom, pričom momentálny stav množstva zásob drevnej štiepky je mierne klesajúci. Okrem toho sa kapacita spracovateľského priemyslu neustále rozširuje kvôli zvyšujúcej sa poľnohospodárskej a priemyselnej výrobe. Tieto faktory povedú k zvýšenému nedostatku zásob biomasy v časovom rámci asi jedného až dvoch rokov.
Rezivo
Dopyt po rezive je podobne pozitívny. Zainteresované drevárske spoločnosti dokonca v nedávnej minulosti zvažovali premiestnenie výroby k hraniciam s Brazíliou. To by viedlo ku kratším dopravným trasám, rýchlejšiemu spracovaniu a nižším nákladom. Toto je výhodná situácia pre odvetvie zalesňovania v regióne hlavného mesta.
V okolí hlavného mesta Asunción je v súčasnosti zaregistrovaných približne 11 000 hektárov zalesnenej pôdy alebo pôdy určenej na zalesnenie. Z nich S. A. Real Foresting Group obhospodaruje cez 3 000 hektárov, čo v budúcnosti môže priniesť objem úrody približne 100 000 m³ dreva v prvom cykle s rastúcim trendom v nasledujúcich rokoch. Vďaka neustálemu hromadeniu veľkého množstva dreva je možné uzavrieť dlhodobé zmluvy o dodávke za dobrých podmienok. Udržateľné opätovné zalesňovanie v Paraguaji na ucelenej ploche viac ako 500 hektárov prevádzkuje okrem S. A. Real Foresting Group iba jedna spoločnosť .
Táto situácia dáva skupine S. A. Real Foresting Group príležitosť stať sa lídrom na trhu v regióne, najmä v oblasti vysoko kvalitnej biomasy.
dlhý názov | Paraguajská republika (República del Paraguay) | |
krátky názov | Paraguaj (Paraguay) | |
Hlavné mesto | Asunción | |
Úradné jazyky | španielčina, guaraníjčina | |
Štátne zriadenie Prezident |
prezidentská republika Santiago Peña |
|
Vznik | 15. máj 1811 | |
Susedia | Bolívia, Argentína, Brazília | |
Rozloha • celková • voda % |
406 752 km² 2,3 % |
|
Počet obyvateľov (2015) | 7 012 433 | |
Mena | guaraní (PYG) | |
Časové pásmo | UTC-4 | |
Medzinárodná poznávacia značka | PY | |
Smerové telefónne číslo | +595 | |
Zdroj: Wikipedia |
Bolívia
Bolívia a Mercosur
Od 17. júla 2017 sa krajina stala asociovaným členom Mercosur (spoločný trh medzi juhoamerickými krajinami: Brazília, Argentína, Uruguaj, Venezuela, Paraguaj a Bolívia), kde roky predtým bola ako pozorovaná krajina. Vstupom sa otvárajú Bolívii nové ekonomické možnosti. Moderná Bolívia optimálne spája politické, ekonomické a klimatické podmienky potrebné pre prosperujúce investície aj do lesného hospodárstva v tropickom pásme. Z politického hľadiska má krajina už roky stabilné podmienky. Bolívia je nezávislá od roku 1825, so štátnym zriadením v podobe prezidentskej republiky s reprezentatívnou demokraciou a systémom viacerých politických strán. Súčasný prezident kontinuálne presadzuje komplexnú modernizáciu svojho štátu. Rámcové podmienky pre tento projekt nemôžu byť priaznivejšie: krajina je charakteristická pozoruhodne mladou, vzostupnou populáciou s vysokým dynamickým potenciálom. Niet divu, že sociálny a hospodársky vývoj ako celok je tiež charakterizovaný silným rastom. Na zabezpečenie hospodárskej stability sa krajina pred mnohými rokmi rozhodla diverzifikovať svoju ekonomiku a prilákať ďalších investorov do nových odvetví.
Geografia a hospodárstvo
Bolívia sa nachádza v centrálnej časti Južnej Ameriky na ploche 1 098 581 km². Juhozápadnú časť pokrývajú vrcholy Ánd, pričom centrálne územie vypĺňa náhorná plošina Altiplano. Severné a východné okraje Bolívie spadajú do nižších polôh dažďových pralesov v povodí Amazonky a oblasti Gran Chaco v povodí rieky Paraná. Bolívia stratila prístup k pobrežiu Tichého oceánu v tzv. Pacifickej vojne v roku 1879. Bolívia je bohatá na nerastné suroviny (zlaté, zinkové, strieborné, olovnaté a antimónové rudy, ďalej ropu a zemný plyn). Zatiaľ len ich pomerne malá časť sa dostáva na spracovanie a export. Popri štátom podporovanom spracovaní ropy, úprave rúd a výrobe kovov charakterizuje málo rozvinutý priemysel krajiny výroba potravín a spotrebného tovaru. Hlavný príjem pre obyvateľstvo plynie z poľnohospodárstva a chovu hovädzieho dobytka.
Klíma
Bolívia má takmer výlučne tropické podnebie, výnimkou je suché vysokohorské podnebie v Andách. Rozloženie zrážok je však značne nerovnomerné – na severovýchode dosahujú 2000 mm, k juhozápadu ich množstvo klesá až na 200 mm. Na chladnej plošine Altiplano prší pomerne málo a smerom na juh zrážok ubúda. Priemerné teploty v hlavnom meste La Paze (leží v Andách) kolíšu od 8 °C v júli po 12 °C v decembri a v meste Santa Cruz de la Sierra kolíšu od 24 °C v máji po 32 °C v novembri.
História
Časť španielskeho kráľovstva Rio de la Plata, nazývajúca sa Horné Peru, vyhlásila 6. augusta 1825 nezávislosť. Nový štát bol pomenovaný podľa juhoamerického bojovníka za slobodu Simóna Bolívara. Vojny so susednými krajinami Bolíviu oslabili a viedli k strate územia. Vojna proti Čile (1879 – 1883) mala za následok stratu oblasti Atacama a tým jediného prístupu k moru, čo predurčilo ekonomický rozvoj krajiny.
dlhý názov | Bolívijský mnohonárodný štát (Estado Plurinacional de Bolivia) |
krátky názov | Bolívia |
Hlavné mesto | Sucre |
Najväčšie mesto | Santa Cruz de la Sierra |
Úradné jazyky | španielčina, kečuánčina, ajmarčina, guaraníjčina |
Štátne zriadenie Prezident |
Unitárna prezidentská republika Luis Arce |
Vznik | 21. júl 1847 |
Susedia | Brazília, Paraguaj, Argentína, Čile, Peru |
Rozloha • celková • voda (%) |
1 098 581 km² 1.29 % |
Počet obyvateľov (2015) | 11 410 651 |
Mena | Bolívijský boliviano (BOB) |
Časové pásmo | (UTC-4) |
Medzinárodný kód | BO |
Smerové telefónne číslo | +591 |
Zdroj: wikipedia.org |